Novokirgizský kôň

Doložený vývoj plemena Novokirgizský kôň súvisí s Kirgizskom v polovici 20. storočia. Chovatelia krížili kirgizské kobyly, donské, anglo-donské a plnokrvné žrebce a vyberali potomkov na jazdenie, prepravu a prácu na farme.

Organizovaná evidencia dal neskôr populácii jasnejší chovateľský rámec; dôležitým referenčným bodom je rok 1954 – oficiálne uznanie plemena. Historický regionálny typ a súčasné registrované plemeno nie sú vždy identické, takže rodokmeňové alebo ochranárske záznamy sú dôležitejšie než samotný vzhľad.

Očakávaná stavba tela nadväzuje na pôvodný účel plemena: kompaktný a istý typ s účelným pohybom. Medzi líniami, pohlaviami a jednotlivými koňmi môžu byť podstatné rozdiely. Stavbu tela treba hodnotiť spolu s kvalitou pohybu, zdravotným stavom a plánovanou prácou.

Taxonómia pri plemene Novokirgizský kôň uvádza tieto často cenené vlastnosti: Otužilý, Istý v chode, Vytrvalý, Obratný, Spoľahlivý. Ide o tendencie plemena, nie o záruku správania konkrétneho koňa.

Povahu výrazne ovplyvňuje vek, výcvik, manažment aj predchádzajúce skúsenosti. Záujemca by preto mal posúdiť konkrétneho koňa v známom prostredí a pri práci, ktorá sa od neho očakáva.

Medzi typické oblasti využitia patria Terénni jazdci, Dištanční jazdci, Rekreační jazdci. Skutočná vhodnosť závisí od výcviku, zdravia, stavby tela a skúseností jazdca; samotný názov plemena na posúdenie nestačí.

Príslušnosť k plemenu Novokirgizský kôň nenahrádza individuálne veterinárne a podkúvačské posúdenie. Bežná starostlivosť má zodpovedať veku a záťaži a zahŕňať vhodné kŕmenie, starostlivosť o kopytá a chrup, vakcináciu a kontrolu parazitov podľa miestnych odborníkov.

Pred kúpou je vhodné preveriť identifikáciu a dostupné zdravotné záznamy a zabezpečiť nezávislú predkúpnu prehliadku primeranú plánovanému využitiu.